Lapin seikkailu Rovaniemellä // videla som polárnu žiaru!

Autor: Romana Dériková | 31.1.2012 o 18:43 | (upravené 31.1.2012 o 18:53) Karma článku: 7,19 | Prečítané:  697x

V Laponsku som už 3 týždne. Každý deň sledujem správy o polárnej žiare, každý tretí deň sa vydávam na túry na neosvetlené miesta v tuhých mrazoch, len preto, aby som ju konečne uvidela. Tri týždne márneho naháňania zápalu pľúc.   A po včerajšku...

mám omrzliny na riti, nemôžem poriadne sedieť, ležanie ma taktiež bolí, ale dokázala som si nájsť polohu tak, že nemusím toto písať postojačky. STÁLO TO ZA TO!

Poviem vám niečo o polárnej žiare. Polárna žiara je krava. Teda, to som si myslela tak tri týždne dozadu. Potom som prišla na to, že krava je vlastne celá light polution a týždeň dozadu som zistila, že najviac krava sú oblaky. 
Pretože keď bola najsilnejšia žiara za posledných 8 rokov, tak ja som ju čo? Nevidela. 
(milí kamaráti, naozaj som vtedy ocenila vaše gmail ataky
"Romankaaaaa, videla si ju? Vraj aj na severe GB ju videli, taká bola silná!"
nevidela. oblaky sú najviac krava)

Ono vám poviem aj to, že výlety za polárnu žiarou, napriek tomu, že som ju vtedy nevidela, mali svoje úspechy. Zistili sme, kam sa na ňu chodiť pozerať, kam rozhodne nechodiť, ako dlho asi budeme vonku mrznúť a kade sú najkratšie cesty. (napríklad krížom cez zamrznuté jazero)
Dokonca som zistila aj to, koľko a akých vrstiev na seba navliecť a ako rýchlo sa dokážem v týchto vrstvách pohybovať, keď mi začne mrznúť krvný obeh :D

No čo vám poviem. Celé Rovaniemi je plné krava oblakov. Odkedy tu som. Myslela som si, že som dieťa šťasteny, pretože keď som svoj čas trávila v Bergene (v meste, kde väčšinou prší a keď neprší, tak mrzne a sneží), tak tam celých 5 dní nepršalo, svietilo slnko a my sme chodili na ryby a behali po horách. A tak som si vravela, polárnu žiaru budem mať nad hlavou furt a basta, lebo ja.

Márne pozeráme každý deň na aurora borealis forecast. Pretože potom sa pozrieme na oblačnosť a to je stále to isté. Cloudy 8/8.
Tak tomu bolo aj včera. Sedela som si s vyloženými nohami vo svojej mäksi izbe, uvažovala, akým všemožným spôsobom zabijem čas (nemôžem stavať snehuliakov, v kabáte sa to nedá a štipko mi ešte neprišlo, nemám na bundu), keď tu zrazu na mňa kričí spolubývajúca, že na FB niekto píše, že vidno žiaru. Kontrola oblačnosti. 0/8.

Bezmyšlienkovité obliekanie, obúvanie, zabaľovanie sa do šálov, behy von. Niekoľkokilometrové kráčanie von z mesta, nech máme light polution za chrbtom. 

A zrazu bola nad hlavou.

Najskôr slabá, zelenkavá. Akoby chcela naznačiť, že ideme správnym smerom. A zároveň akoby nás chcela zmiasť, že je len svetlom z mesta a ak nemáme silu a vieru, máme sa vrátiť domov. Nevrátili sme sa. Odhodlane sme kráčali ďalej, do tmy a ona silnela. 
Nevydržala som to a začala som kričať a skákať a objímať Lucku. 
Keď sme sa dostali do absolútnej tmy, len sme zdvihli hlavy, zadívali sme sa ponad stromy a sledovali ju.

Opísať slovami tak krásny úkaz je náročné.
Opísať slovami tú tichú pokoru pred prírodou, ktorá sa vo mne objavila, je snáď ešte ťažšie.
Bola som šťastná. Šťastná v tichu, sledujúc ten svetelný tanec, ktorý sa nado mnou odohrával. Zosilnel, zoslabel, zmizol, objavil sa, zmenil tvar, zmenil farbu, vyfúkol dym. Ja som vyfúkla dym. Z marsky. 
Niekoľko kilometrov za najväčším mestom v Európe, na polárnom kruhu, v tichu, keď okolo prestali zrazu chodiť autá. Ako na povel. O jednej v noci. Videla som polárnu žiaru a ona videla mňa.







Moje oblečenie však nezvládalo to bezpohybové státie v -30°C a telo sa začalo ozývať. Museli sme sa vrátiť. Ledva sedím, ledva ležím, ledva sa hýbem a mám červené stehná a riť od omrzlín. Je mi to jedno. Dám si to ešte raz.

Pre tých, čo by chceli fotky. Prosím, vygúglite si dobrých fotografov. Nemám statív a s mojím slabým objektívom by mi expozícia trvala aj 4 minúty. A vôbec, skúste vytiahnuť v takej teplote foťák a niečo odfotiť.
Keď vaša hlava vyzerá nasledovne:


6795736849_13cdedfcbb.jpg

 

Plán je vycestovať ešte severnejšie do jednej z tých úžasných chatiek uprostred lesa. Požičať si statív zo školy a zahrať sa na fotografa tam. Snáď mi to vyjde.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?